Karneval, ilúzia je na ňom naj,
uveríš mu, bude sa zdať naozaj...
Pôvod karnevalov vo svete siaha ešte do obdobia na sklonku Rímskej ríše. Kresťanstvo využilo pohanskú tradíciu predzvesti jari a počas zimných mesiacov pred pôstom a Veľkou nocou sa uskutočňovali rôzne oslavy zábavného charakteru. Karnevaly boli typické pre románsku oblasť južnej, stredomorskej Európy. Pre germánsku a západoslovanskú oblasť boli typické fašiangové slávnosti. Karneval sa pre utláčané obyvateľstvo stal jediným z mála zdrojov zábavy. Ľudia sa mohli počas karnevalu nenútene zabávať, dokonca slovne, najmä v piesňach, alebo maskami a kostýmami zosmiešňovať svojich pánov. Karneval vychádzal z kresťanskej tradície predpôstnych zábav, prezentoval výrazné prvky kultúry, ich predkresťanských náboženských kultov, obradov a tancov, ale aj módy.
Karnevalová zábava neobišla ani nás a všetci tí, ktorí hodili za chrbát všednosť a stereotyp, s humorom a nadhľadom skočili do tých najrozmanitejších kostýmov. Kultúrny dom v Čápore sa tak zmenil na farebnú hmýriacu sa masu, ktorá tancovala, súťažila, zabávala sa...
Všetci sme si to užili, zabudli na chvíľu na školu a povinnosti, odpútali sa od reality a vnímali sa ako masky, ktoré neskrývali ľudskú pretvárku, ale veselé usmiate tváre tešiace sa z daného okamihu.
21. február bol v našom spoločnom školskom živote zase jedným z tých čarovnejších dní.